Jozef Sedlk

V naej tradci a do esdesiatych rokov nie je vemi bohato zastpen fotografick moderna. V tridsiatych rokoch Irena Blhov alebo Milo Dohnny tvorivo rozvjali podnety autorov ako Moholy Nagy i Jaromr Funke. Na konci pdesiatych rokov v diele Juraja ajmovia alebo Alexandra Strelingera sa objavili pokusy o prekonanie reportnej podstaty fotografickej tvorby smerom k poetickej tylizcii. V esdesiatych rokoch sa u ns pevne udomcnilo presvedenie, e fotografia je svojbytnm vizulnym vyjadrovacm systmom, ktor sa neobmedzuje len na fotografiu krajiny i socilnu dokumentrnu tvorbu. Anton tuba, Ladislav Borod i ubomr Rapo vyzdvihli samonosn sebestan hodnoty fotografie, ktor sa me konfrontova aj so trukturlnou abstrakciou, aj s umenm objektu, aj s op-artom. V sedemdesiatych rokoch nasledovalo obdobie, ktor fotografiu u ns premenilo na dekoratvne mdium - autori sa predhali v tom, kto zrealizuje lukratvnejiu monumentlnu fotografick vzdobu v ministerskch budovch, nemocniciach a kolch. Komunisti tolerovali a podporovali biv dekoratvny formalizmus, vyprzdnen a bez akejkovek duchovnej hbky. Iba v neoficilnej reportnej tvorbe sa uchoval vrus hodnotnej fotografie.

V tejto situcii Jozef Sedlk vstpil do modernho mlanlivho vizulneho umenia. V jeho reakcii na aktulnu dobov situciu slovenskej fotografie sa stret viacero vrstiev. Najpodstatnejm znakom je nvrat k modernistickej viere v zmysel tvorivho gesta a mgiu umenia, presvedenie, ktor v esdesiatych rokoch prinieslo autentick a originlne hodnoty, km zdegenerovali v politickom ornamente sedemdesiatych rokov. Sedlk navrtil fotografiu k fascincii schtranmi priestormi, pavuinami praskln v mroch i chladnm prostredm odvrtenej strany priemyselnej civilizcie. Ibae - na rozdiel od podobnch motvov zo esdesiatych rokov - Sedlk db o uachtilos tvaru, meldiu diela formuje zo irokho spektra odtieov sivej a z elegancie truktr. Obnovuje vieru v objavitesk silu umenia, ale nevzdva sa ani esttstva zrodenho na pde formlnej exhibcie sedemdesiatych rokov, ke sa tak "zvtvarovalo", a celkom zmizlo umenie.

Podobu Sedlkovej tvorby ovplyvnila voba prbehu ako idelnej formy vyjadrenia, obdiv k dielu Duana Michalsa, ktor v prbehoch naiel priestor na zviditenenie hlbokch citov a monos a bezohadnej sebaanalzy. Dleit rolu u neho zohral aj pozitvny dialg s konceptulnym trendom, ktor proti technologickej dokonalosti vyzdvihoval mylienku. V tvorbe Dezidera Ttha, Ruda Sikoru, Michala Kerna sa v protiklade k oficilnemu umeniu prikladala hlavn vha vpovedi, nie stvrneniu. Sedlk si osvojil toto presvedenie o idey ako nevyhnutnom zklade umeleckho diela. Jozef Sedlk patr ku skupine autorov inscenovanej fotografie, ktor v osemdesiatych rokoch slovensk fotografiu reprezentovali v medzinrodnch kontextoch, ale zastva medzi nimi celkom vnimon miesto. Jeho odpove na dobov krzu fotografickho umenia sa odliuje do istej miery od reakcii Mira volka, Tona Stana, Ruda Prekopa, Petra upnka, Vasila Stanka alebo Kamila Vargu.

Sedlkovi rovesnci tie odmietli falo oficilnej fotografie, ale do znanej miery aj presvedenie o obrodzujcej a hadajcej podstate umenia. Mlad autori si zvolili cestu hry, paradoxu, senzuality, aby do fotografie navrtili aj rados, aj zmysluplnos, a vyhli sa tak obom sdobm extrmom ornamentlnej przdnote a racionalistickmu chladu. V ich vobe sa odzrkadlila celkov atmosfra zanajcej postmoderny, ktor uprednostnila citcie a varicie, chaos tlov pred dokonalosou tradinej formy, odmietali presvedenie modernistov, e najdleitejia je originalita a neopakovatenos.

V tomto zkladnom presveden bol rozdiel, ktor Sedlka odliuje od jeho sputnikov zo "slovenskej novej vlny". Niet u neho iadnej rezigncie na posolstvo, zmysel, vznam. Na rozdiel od svojich rovesnkov, aj ke sa hr, tak to nie je hra, ktor je ponoren akoby sama do seba, ale je to hra, ktor je inotajom, symbolom, hadanm. Azda by sa dalo poveda aj tak, e hra u ostatnch bola radostn, nesptan, ale u Sedlka ani v hre sa nestratil vny, hadajci a sebaspytujci rozmer. Pri nvratoch do dejn fotografie Sedlk nebol tak ovplyvnen secesiou, piktorializmom ako in autori inscenovanej fotografie.

U Sedlka sa odliuj osemdesiate a devdesiate roky, nie v zmysle zlomu, ale v zmysle tridy. Po vodnom akorde mystiky priestoru a psychologizcie nasledoval v druhej polovici osemdesiatych rokov diskurz o dokonalosti idey, o spore idey a veci, aby v devdesiatych rokoch vetko zvrtila tma przrakov, v ktorej existuje pvodn mystika priestoru.

U mladho autora je prirodzen sptav sebaskmanie, sebapozorovanie, ktor sa od otzok o tom, ak som, kto som, asto prelieva do otzok o tom, ak s druh, o sa skrva za ich tvrami, o hbe ich mysou. Cez viacdielne prbehy, v ktorch jednotliv fotografia nestaila na vyjadrenie autorskho postoja, Sedlk v duchu takmer echovovsky nenej melanchlie obrazovo skmal podstatu udskej hodnoty. V jeho metde sa nachdza Michalsov vplyv, aj v tendencii k premene fotografie na psychologick terapiu, ibae nikdy nie v zmysle a bezohadne krutej otvorenosti.

V mnohch Sedlkovch fotografich niet pevnch hranc medzi realitou a ilziou. lovek v nich ije v medzistave i medziase. Jeden z jeho cyklov sa vol Pt' seknd klinickej smrti - stav, ktor ete nie je smrou, ale u akoby ani nie ivotom.

V prvej polovici osemdesiatych rokov sa k Sedlkovm "portrtom due" rad viacero prbehov z opustench suternnych priestorov, v ktorch zaznievaj prznaky inho sveta, relnejieho ne konkrtna realita. Sedlk luminografiou, viacnsobnmi expozciami, ale aj alchmiou svetla naznauje relnu prtomnos neviditenho sveta, formuluje mystiku, ktor prekrauje v umen tradin personifikciu prrody a skr obnovuje prastar vziu reality symbolu na kor reality veci. V jeho vizulne uachtilch obrazoch je vetko dleit ukryt v symbolike, v odkazoch, narkach, nie v tom, o je zrejm, inscenovan a viditen.

V tvorbe Jozefa Sedlka ako spiritus movens a zkladn charakteristick znak tlu funguje hlbinn vrenos svetla, svislos rei svetla s paradoxnou i tajomnou podstatou udskej existencie. V spodnch vrstvch Sedlkovej poetiky zaznieva o2vena Platnovej filozofie - lovek nepozn in ne svet tieov a skutone relny svet ide mu ostva nedostupn.

Na konci uplynulho desaroia sa vhy preklonili v prospech sporu i dialgu medzi ideou, dokonalosou a lovekom, vecou. Akoby u nestailo reflektova relnu prtomnos nadzemskej entity, s autorovm udskm dozrievanm prichdza aj poznanie, e niekedy sa sputnva, o nie je sputnaten, e lovek utvor svojm telom dokonalos geometrickch tvarov, sasne ich pociuje ako obmedzenie.

V cykle O demokracii svetla  udsk ruky utvraj luminografick obrazce kruhu, trojuholnka, i tvorca, Noria originlnu znakov re svetla. Na jednej strane bez nich niet dokonalosti tvaru, na druhej strane ich tvar obmedzuje, individulne rozdiely v om strcaj dleitos a hodnot sa len celok, v ktorom as je dobrovone akceptovanou sasou vekej stavby. Ruky s tradine symbolom maximlnej odlinosti a osobnej sksenosti loveka. U Sedlka sa tento znak podriauje "demokracii svetla". silie o odhalenie esencie konkrtnej udskej existencie dospieva k obrazom, v ktorch sa individulne potla a do popredia vystupuje veobecn.

Na konci osemdesiatych rokov u Sedlka psychologizciu a mystiku priestoru nahradilo zmierenie, namiesto naliehavch osobnch prbehov sa objavili depersonalizovan obrazy - symboly, ktor v sebe skrvali potencilne konflikt z rezigncie na individualitu. Spor idey a sveta sa transformoval do polohy uachtilej obhajoby idey, stavby, celku, v skratke by sa dalo o tomto obdob hovori ako o architektonickom obdob, ke celok je dleitej ne detail, aj ke prve z detailov sa buduje dielo.

V devdesiatych rokoch sa vrazne zmenil Sedlkov tvoriv postoj nie v zmysle metdy, ke op vyuva rozprvanie formou prbehov, ke pota s luminografiou a surrealistickou montou fantasknch motvov i s estetikou vtvarnej perfekcie, v ktorej niet priestoru pre farebn alebo tvarov disharmniu, ale v tom zmysle, e sa ozvali neznme podoby udskej due. Po priezranom, zmierenom obdob konca uplynulho desaroia nastpili roky drsnej irnie a kabkov, vznikli tri rozsiahle cykly - Prbehy z podvedomia.

Sedlk paralelne s atelirovou inscenovanou tvorbou realizuje aj viacer dokumentaristick projekty. K spenm patril u cyklus o vojenskch odvodoch v prvej polovici osemdesiatych rokov. Autor neskr poloil draz na cykly z stavov socilnej starostlivosti, pripomnanie faktov a ud, ktor ij na okraji i dokonca mimo spolonosti, ktorch tvre a tel s kruto poznaen nevyIieitenmi chorobami a duevnou zaostalosou. Sedlk stle prina sprvy o odvrtenej strane modernej civilizcie, ktor sme vyhradili do stavov, mimo dosahu vednho da viny ud.

V Prbehoch z podvedomia sa v inscenovanej podobe objavila sprva o odvrtenej strane nie spolonosti, ale individuality. V svislosti s Prbehmi z podvedomia I /1991/ Sedlk hovor o svojom poslan, ktor vid v tom, e chce "rozloi loveka v irealite fotografie, rozdeli jeho aty a zameni jeho tvr, oddeli hlavu od tela a trup od nh, jednu ruku od druhej a pozrie sa dnu - hlboko - tak hlboko", aby spoznal prbeh jeho sebapoznvania, sebanjdenia, obety a zjednotenia.

Technologick princp v Prbehoch z podvedomia spova vo viacnsobnej expozcii a viacnsobnom nasvetovan pripravench detailov priestoru i modelu. Dmyseln vyuitie draprii pritom dovouje, aby vznikli veristicky psobiace, bytosti, o ktorch vieme, e nemu relne existova - rybohlavy, pav udia, iv trupy bez hlv, tel vrasten priamo do podlahy, osamoten, akoby iv pae i nohy alebo ruko-lebky.

Sedlk konfrontuje divka s modelom, ktor je v rozpore s jeho benou sksenosou, lebo Sedlkova fotografia mu neponka okamih, ale minty i hodiny luminografickej akcie - snmanie slabho svetelnho zdroja ako prskavka i nen dlhm asom expozcie spolu s viacnsobnmi expozciami, pri ktorch sa snmka komponuje z rznych asovch okamihov, rznych udalost, aby dospela k irelnej kompozcii vsugerujcej relnu existenciu. 0 Sedlkovej metde sa d hovori ako o totlnej fotografi - iadne in mdium i umeleck prostriedok nedoke urobi to, o dosahuje Jozef Sedlk fotografiou. Jeho prce v maximlnej miere stria realizmus fotografie, jej tzv. koprovanie reality, aby v konenom dsledku budoval vizionrsky svet neskutonch situcii a vzahov. Ndhern, stle prtomn polarita verizmu a nadrelnosti.

Inscencia v Sedlkovej tvorbe znamen podobne ako u Kamila Vargu utvorenie obrazu pomocou pecifickch fotografickch technk. Na rozdiel od tvorby Vasila Stanka alebo Tona Stana, ktor vo fotografi siahaj aj po divadelno-tanench princpoch tvorby diela, nie je len fotografom, ale aj reisrom. V devdesiatych rokoch Sedlk uzatvra tvoriv tridu gotickm boschovskm obdobm. Od prvch psychologickch interpretcii existencie, hadania vlastnej identity, sa cez architektonick obdobie dostal k prbehom o tajomnch hlasoch udskho vntra. Do diela sa vrtila psycholgia, ale nie v zdvorilom humanistickom variante, ale skr v zostupe do predcivilizanch prrodnch etp existencie.

Pre Sedlkovu tvorbu je prznan, e v nej niet zfalstva. V jeho fotografich mono narazi aj na tragdiu, aj boles, ale niet v nich paralyzujcej bezndeje, apatie a nihilizmu. To, e niet jasnch a definitvnych odpoved, nepodnecuje k pasivite a ahostajnosti, naopak, akoby u Sedlka prve neustla neistota o pravdivej podobe vec a ud vyvolvala dobrodrustvo neustleho a nenavnho kladenia otzok, nim nezniitenej tby po pravde. Treba vak zdrazni, e vetko podmieuje jeho presvedenie o existencii zmyslu, poriadku, ktor je, ktor bol dan a treba len k nemu prenikn.

Nakoniec by som rd zdraznil udsk rozmer Sedlkovch fotografi. Napriek mono prazvltnej svetelno-slovnej kombinatorike jeho cykly nie s nim duchovednm ani duchamornm. Aj ke v nich niet vea humoru, tak ete to neznamen, e v nich niet ndeje. Vdy mu je prednejia vernos pravde ne vernos schme. Tak ako vo svojej dokumentrnej tvorbe spja tragick s grotesknm, takisto v inscenovanej tvorbe zjednocuje symbolick s relnym, mystick s udskm.

Jozef Sedlk prekryl svet ide svetom vec, a tak sa priblil k pod state. Nie je toti dogmatik, aby v mene vernosti systmu obetoval pravdu okamihu.


Vclav Macek
