V prvý deň roku 1997 nastúpil do funkcie generálneho tajomníka OSN Kofi Annan
Muž čiernej pleti s vysokým kreditom
Kofi Annan (58 rokov) pochádza z Ghany, vzdelanie však získal vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch. V rovníkovej Afrike, ktorá má v ňom svojho prvého reprezentanta na čele OSN, ho považujú za naturalizovaného Američana. Napriek tomu je Kofi Annan prvým černochom na čele OSN. Významnejšie je však jeho iné prvenstvo: z doterajších siedmich generálnych tajomníkov tejto organizácie je jediným, ktorý na tento post prichádza z jej vnútra ako veterán newyorského sídla OSN.

Obr.: Kofi Annan prijíma gratuláciu od Javiera Pereza de Cuellar (pôsobil vo funkcii generálneho tajomníka OSN v rokoch 1982-1991). Vľavo odstupujúci Butrus Butrus-Ghálí (1992-1996).

Počas tridsaťročnej kariéry v OSN vystriedal také funkcie ako programový šéf, riaditeľ personálneho odboru alebo naposledy námestník generálneho tajomníka pre mierové operácie. V newyorskom sídle ho poznajú ako kompetentného umierneného diplomata, s veľkým prehľadom o fungovaní celej inštitúcie. Podľa bosnianskeho veľvyslanca v OSN Muhamada Sačirbeja bol Annan jediným z vysokých predstaviteľov OSN, ktorý z jej zmätených aktivít v Bosne a Hercegovine neodišiel s hanbou. Vyslúžil si kredit najmä pri namáhavých rokovaniach v päťčlennej kontaktnej skupine OSN pre bývalú Juhosláviu. Aj vďaka tejto skúsenosti Spojené štáty vehementne podporovali Annanovu kandidatúru v Bezpečnostnej rade. A pretože hovorí výborne po francúzsky, napokon s ním súhlasilo aj Francúzsko, ktoré s jeho podporou v BR dlho váhalo.

Čo je dôležité, Kofi Annan má dobré vzťahy s novovymenovanou americkou ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou, ktorá s ním na svojom predchádzajúcom poste v OSN často prichádzala do kontaktu. Tento kontakt bude hrať dôležitú úlohu pri riešení krízovej finančnej situácie svetovej organizácie a pri presadzovaní jej oneskorených reforiem. O reformy pritom ide v prvom rade, pretože OSN nemôže fungovať tým istým spôsobom ako doteraz, ked plytvá prostriedkami, ťahá pod sebou rozbujnené, často nepotrebné agentúry a permanentne nemá na svoju činnosť finančné prostriedky. "Je čas dohodnúť sa na tom, čo Organizácia Spojených národov môže a musí robiť a čo robiť nemôže, " povedal okrem iného Kof i Annan vo svojom úvodnom prejave. Za prioritu svojho pôsobenia v novej funkcii si zvolil vytýčiť nové ciele a poslanie OSN vo svete po skončení studenej vojny.

Odchádzajúci generálny tajomník, 74-ročný Egypťan Butrus Butrus-Ghálí, začínal na tomto poste krátko po skončení studenej vojny. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady ho delegovalo do tejto funkcie s nádejou, že dokáže prispôsobiť obrovskú prebyrokratizovanú inštitúciu novým podmienkam, že sa členské štáty pod jeho vedením zhodnú na novom poslaní a význame OSN. Butrus-Ghálí však vzápätí prišiel s ambicióznou víziou urobiť z OSN akúsi svetovú vládu, ktorá by riešila konfliktné situácie, mala by k dispozícii vlastné mierové jednotky a postupne by si vybudovala určitú nezávislosť rozhodovania. Predstavy doterajšieho generálneho tajomníka sa často dostávali do konfliktu s politikou Spojených štátov ako súčasnej veľmoci. Washington potreboval efektívnu OSN, a nie obdobu európskej KBSE, kde neexistuje vedúca mocnosť a akúkoľvek rýchlu a účinnú akciu brzí nevyhnutnosť všeobecného konsenzu. O všetkom nakoniec rozhodli financie.

Spojené štáty sú totiž nielen najväčším poplatníkom, ale aj najväčším dlžníkom svetovej organizácie. Schvaľovanie týchto príspevkov má v rukách Kongres, kontrolovaný republikánmi, ktorí odmietali schváliť príspevky na OSN na budúci rok, ak na čele svetovej organizácie zostane Butrus Ghálí. Bez zaplatenia amerického dlhu v hodnote 1,4 miliardy dolárov by sa OSN čoskoro dostala na pokraj finančného kolapsu. V oficiálnej verzii sa mu vyčítal pomalý postup pri reformovaní vnútornej štruktúry OSN, v neoficiálnej idealistická a nerealizovateľná predstava o budúcej činnosti OSN. V pozadí sa v podstate hrá o čosi viac. Vplyvný americký senátor Jessie Helms, šéf senátneho výboru pre zahraničnú politiku, uverejnil v jesennom čísle odborného časopisu Foreign Affairs článok, v ktorom argumentoval, že ak nedôjde k zefektívneniu činnosti OSN, je v americkom záujme z celej organizácie vystúpiť.

Je dobrým signálom, že novozvolený generálny tajomník už vyhlásil, že je pripravený oficiálne obhajovať svoju predstavu o reformách svetovej organizácie pred príslušným výborom amerického Senátu.

MILAN NIČ, Rádio Slobodná Európa